The City Of Absurdity

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Štát – strážnik či dozorca?

„Minimalizujte štát!“ „Silný štát je tu pre dobro jednotlivca!“ „Existuje vyšší záujem ako egoistický individualizmus.“ „Štát je zbytočný, deformuje medziľudské vzťahy, treba ho úplne zrušiť!“ To je iba niekoľko ideí, ktoré sa spájajú s pojmom štát, ktorý vznikol ako spoločenská zmluva v záujme bezpečnosti, spoločenská nevyhnutnosť, je daný Bohom, je to prirodzená cesta k naplneniu ľudskej sociability atď. Ľudí je veľa, koncepcií tiež, tak čo si máme vybrať? Čo je to pravé „orechové“?
 

                    Keďže neexistuje žiadna idea, ktorá by bola 100% košér, je veľmi nebezpečné prikloniť sa na akúkoľvek stranu a nieto ešte hlásať neomylnosť a pravdivosť  tohto tvrdenia. Pozrime sa na tento problém z iného hľadiska. Ako vzniklo slovo pomaranč a ako samotný pomaranč? V prvom prípade je to jednoduché: zopár ľudí sa dohodlo, že určitá vec ponesie tento názov a postupne sa to udomácnilo tak, že nikoho (s výnimkou zopár intelektuálov) netrápilo, ako prišiel tento výraz na svet. Veď skúste v spoločnosti rozoberať túto tému s vážnou tvárou a budú vás mať za blázna (v tolerantnejšej skupine ľudí možno za potencionálneho génia). V druhom prípade (teda ako vznikol samotný pomaranč) je to zložitejšie a vychádza nám kvantum možnosti. Od darvinizmu cez teologický prístup až po rôzne bizarné teórie typu priletel na asteroide z Galaxie XZ a keďže nemal prirodzených nepriateľov (bolo to dávno pred vynálezom prvých odšťavovačov) rozmnožil sa v teplých krajinách (keďže cestoval na asteroide chladným vesmírom). Existuje však jeden zásadný rozdiel medzi pomarančom a štátom. Pomaranč je hmotný a podľa všetkých pravidiel ľudského myslenia existuje. Štát však de facto neexistuje, teda nielen štát ako pojem (ako podľa niektorých filozofických koncepcií neexistuje človek ale iba konkrétna osoba) ale ani štát konkrétne. Dostávame sa teda k tomu, že štát vznikol ako pojem podľa dohody určitej skupiny ľudí. Aký je však jeho zmysel?

                 Ľudia v prvom rade myslia na svoje dobro a dobro svojich najbližších, kto by tvrdil opak je blázon alebo pokrytec. Prečo sa teda ľudia spájajú do nadosobných celkov? Dokonca do neosobných celkov ako je štát? Pravdepodobne im ide iba o ešte väčšie dobro resp. o ochranu dobra už získaného. Keby vládla anarchia a teda všeobecná možnosť hocikoho beztrestne zabiť, nikto by si nebol istý svojim životom (Homo homini lupus). Nie je jednoduchšie sa tohto práva vzdať a mať akú takú ochranu ? Áno, je to správne, spojme sa a vytvorme celok, ktorý nám bude garantovať bezpečnosť (bude to náš neoceniteľný nočný strážnik). Vzdáme sa určitých práv   (ako je možnosť niekoho zabiť či okradnúť), ale prinesie nám to viac výhod (veď sa nebudeme musieť až tak strachovať o svoj život a budeme mať čas na príjemnejšie veci). Bude nás to síce niečo stáť, ale stále to bude lacné.

               Vývoj však ide ďalej. Strážnik postupne nadobúda sebaistotu a pomaly začína nenápadne zväčšovať svoje práva. Už nielen ochraňuje majetok, ale pokúša sa ho pod rúškom solidarity prerozdeľovať. Teda matky a otcovia zakladatelia ho neustále podozrievajú z krádeže. Viac ľudí    (pretože vždy bude viac tých, ktorí sú alebo sa aspoň cítia nedocenení) však tlieska a majú plné ústa sociálne spravodlivosti. Veď zobrať bohatému nie je hanba, veď neumrie od hladu. Štát sa neustále rozrastá a keďže peniaze môže vytvoriť iba dvomi spôsobmi- neustálim vydávaním nových, čo prakticky nič nerieši alebo krádežou ďalšieho majetku občanov- uchýli sa samozrejme k druhému variantu. Vzniká neuveriteľne početná skupina úradníkov, ktorý zabezpečujú chod tohto Molocha. Nadobudnutý majetok už nikdy nebude patriť iba jednému človeku, teda majiteľovi. Za kúpený dom treba doživotne platiť daň z nehnuteľnosti, veď štát musí z niečoho žiť. Štát však na svoj chod spotrebuje viac peňazí, ako redistribuje.

              Zo strážnika sa stáva dozorca, ktorý je stále viac a viac nenásytný. Pokúša sa manipulovať jednotlivcom a určiť mu, čo je pre neho dobré. Skupina ľudí rozhodne, že alkohol a tabak je menej škodlivý ako ópium a kokaín, že jesť mastné jedlá a piť kávu je morálnejšie ako skupinový koitus. Vytvára sa určitá šablóna a ten kto do nej nezapadá, pretože má napríklad zeleno-oranžové vlasy, je automaticky považovaný za nenormálneho. Nezapadá do Gausovej krivky (kam však okrem bláznov a psychopatov nezapadajú ani géniovia a mimoriadne nadaní). Štát (ktorý však de facto neexistuje, teda vlastne určitá skupina ľudí) sa pokúša zbaviť niektorých jednotlivcov slobody,  rozhodne sa na základe subjektívnych pravidiel. Všetko sa to skrýva za rúškom väčšinovej vôle. Keby však v dávnych dobách pri vynáleze kolesa rozhodovala väčšina o prospešnosti tejto inovácie, hlasovala by väčšina za? Asi ťažko. Nikto nemá právo druhému nariaďovať, čo je dobré, zmysluplné a prospešné.

 

                                                           Skrátene to bolo publikované v SME 23.10.2003


Politika | stály odkaz

Komentáre

  1. peniaze
    mna podobne uvahy napadaju vzdy ked si citam svoju vyplatnu pasku a vidim kolko z mojho platu si berie stat. vzdy ma to s prepacenim naserie (posledny rok dvojnasobne, kedze o tych peniazoch rozhoduju momentalne komunisti)
    publikované: 17.05.2007 11:32 | autor: cincinnatus-c (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014